Donekonečna a ešte ďalej.
Ako som začala písať,až keď som mala o čom.

 

Poznáte ten pocit keď žijete rutinu dní, a zrazu na obyčajnej rovnej ceste natrafíte na niečo čo vás prinúti zastaviť sa a uvažovať? Čo tak priniesť to obyčajne - neobyčajné ja naspäť k životu.

Niekedy je jednoducho úplne v poriadku počúvať samého seba, nemať na všetko odpoveď, a byť ok aj s tým ak ti nikto iný nerozumie...

Darujem ti krídla, a jediné čo si želám, vidieť ťa lietať.